Al-Káida
Z Wikipédie
al-Káida, (v arabčine: القاعدة, v ASCII alif-lam-qaf-fatha-alif-ain-kasra-dal-fatha-taa marbutah, v angličtine prepisované ako Al-Qaeda; preklad: základňa) je označenie pre medzinárodnú islamskú fundamentalistickú sieť skladajúcu sa z nezávislých a niekedy spolupracujúcich buniek.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ tzv. výhonok. Môžeš pomôcť Wikipédii tak, že ho rozšíriš.
Názov v Slovenčine
Pôvodný arabský názov القاعدة je do slovenčiny prepisovaný viacerými spôsobmi. Pravidlá slovenského pravopisu o arabčine nič nehovoria, a preto sa treba riadiť inými zdrojmi. Pre transliteráciu arabčiny existuje niekoľko rôznych noriem a niekoľko zaužívaných nenormatívnych postupov. Na Slovensku je jednou z najpoužívanejšou norma ISO 233:1984. Prepis podľa tejto normy je ʾˈalqaʾʿidah.
- predpona al- je určitý člen a v arabčine sa píše spolu so slovom. Správna transliterácia verne sleduje originálny pravopis a preto nie je al oddelené spojovníkom, ako je to zvykom pri niektorých iných transliteráciách.
- podľa všetkého, normu ISO 233 nikto nepoužíva :-) Orientalisti sa riadia hlavne veľmi vplyvným slovníkom Hansa Wehra, podľa ktorého bude prepis al-qāʿidah.
Ak však nebudeme chciet transliteráciu, ale iba jednoduchú transkripciu, nemáme sa čoho zachytiť, iba zvukovej podoby slova pri prenose do slovenčiny.
Šťastnou zhodou okolností sa členال vyslovuje ako /al/ (bez asimilácie), prepíšeme bez problémov ako „al“.
/q/ v slovenčine neexistuje, najbližšia fonéma je zrejme /k/, zapíšeme „k“.
Potom nasleduje dlhé „ā“, bez problémov prepíšeme ako „á“.
Glotálny ráz „ʿ“ v slovenčine síce existuje ale nemá fonetickú hodnotu, najlepšie bude ak ho vynecháme.
Nasleduje krátka samohláska „i“, môžeme sa rozhodnúť medzi dvomi vcelku rovnocennými možnosťami, buď „i“ alebo „j“.
Nasledujúce „d“ je obyčajné „d“, nasledované krátkou samohláskou „a“, a na konci slova je tāʼ marbūṭah, znak historicky zodpovedajúci písmenu „t“ ale už nevyslovovaný - zrejme najlepšie bude ak ho tiež nezapíšeme.
Tak dostávame ako možné prepisy buď „alkáida“, alebo „alkájda“. V používaných transliteračných schémach (okrem ISO 233!) je zvykom používať spojovník na oddeľovanie člena od nasledujúceho podstatného mena, keďže PSP o arabčine mlčia, je na nás či sa budeme riadiť týmto zvykom, a preto môžeme použiť tvary „al-káida“ alebo „al-kájda“.
Ešte treba rozhodnúť, kde napísať veľké písmeno. Arabčina veľké písmená nepozná, ale to je pre naše účely irelevantné, lebo vlastné mená sa v slovenčine píšu s veľkým písmenom (diskusiu o tom, či القاعدة je vlastné meno - lebo ináč to znamená „Základňa“, ako základňa Usámu, necháme bokom). Podľa PSP nájdeme najbližšie pravidlo zrejme pod pravidlom o názvoch spolkov, združení, spoločností, zväzov, takže veľké písmeno píšeme - otázka je len, kde. Ak sme sa rozhodli pre verziu bez spojovníka, nemáme na výber, a musíme písať „Alkáida“ alebo „Alkájda“. Ale ak píšeme spojovník, máme na výber buď „al-Ká...“ alebo „Al-Ká...“ alebo „Al-ká...“. Pravidlá nám nepomôžu, lebo „v cudzích názvoch píšeme podľa zaužívaného pôvodného pravopisu všetky plnovýznamové slová s veľkými začiatočnými písmenami“ - toto pravidlo, okrem toho že je samo osebe nejednoznačné (píšeme iba tie slová s veľkým písmenom, ktoré boli v pôvodnom pravopise s veľkým, alebo tie, ktoré sú v pôvodnom pravopise s veľkým A SÚČASNE plnovýznamové?) nám je nanič, lebo pôvodný pravopis veľkosť písmen nerozlišoval… takže zase sa môžeme slobodne rozhodnúť - buď dáme veľké písmeno iba na plnovýznamové slovo (al-Ká…) alebo iba na začiatok (Al-ká) alebo aj tam aj tam (Al-Ká…).
Takže na záver ide záver :-)
Ak chceme transliteráciu, môžeme si vybrať: buď podľa ISO 233 ʾˈalqaʾʿidah, alebo podľa slovníka Hansa Wehra al-qāʿidah (alebo podľa potreby iný systém transliterácie).
Ak chceme transkripciu, máme na výber: Alkájda, Alkáida, Al-kájda, Al-káida, al-Kájda, al-Káida, Al-Kájda, Al-Káida. Každý z týchto tvarov má svoje dôvody pre aj proti, žiadny z nich nie je pravidlami predpísaný ani zakázaný, takže výber je čiste na našom jazykovom cítení a podľa situácie. Bohužiaľ, záver je nejednoznačný, ale je to tak.
Z Wikipédie
al-Káida, (v arabčine: القاعدة, v ASCII alif-lam-qaf-fatha-alif-ain-kasra-dal-fatha-taa marbutah, v angličtine prepisované ako Al-Qaeda; preklad: základňa) je označenie pre medzinárodnú islamskú fundamentalistickú sieť skladajúcu sa z nezávislých a niekedy spolupracujúcich buniek.
|
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
|
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ tzv. výhonok. Môžeš pomôcť Wikipédii tak, že ho rozšíriš. |
Názov v Slovenčine
Pôvodný arabský názov القاعدة je do slovenčiny prepisovaný viacerými spôsobmi. Pravidlá slovenského pravopisu o arabčine nič nehovoria, a preto sa treba riadiť inými zdrojmi. Pre transliteráciu arabčiny existuje niekoľko rôznych noriem a niekoľko zaužívaných nenormatívnych postupov. Na Slovensku je jednou z najpoužívanejšou norma ISO 233:1984. Prepis podľa tejto normy je ʾˈalqaʾʿidah.
- predpona al- je určitý člen a v arabčine sa píše spolu so slovom. Správna transliterácia verne sleduje originálny pravopis a preto nie je al oddelené spojovníkom, ako je to zvykom pri niektorých iných transliteráciách.
- podľa všetkého, normu ISO 233 nikto nepoužíva :-) Orientalisti sa riadia hlavne veľmi vplyvným slovníkom Hansa Wehra, podľa ktorého bude prepis al-qāʿidah.
Ak však nebudeme chciet transliteráciu, ale iba jednoduchú transkripciu, nemáme sa čoho zachytiť, iba zvukovej podoby slova pri prenose do slovenčiny.
Šťastnou zhodou okolností sa členال vyslovuje ako /al/ (bez asimilácie), prepíšeme bez problémov ako „al“.
/q/ v slovenčine neexistuje, najbližšia fonéma je zrejme /k/, zapíšeme „k“.
Potom nasleduje dlhé „ā“, bez problémov prepíšeme ako „á“.
Glotálny ráz „ʿ“ v slovenčine síce existuje ale nemá fonetickú hodnotu, najlepšie bude ak ho vynecháme.
Nasleduje krátka samohláska „i“, môžeme sa rozhodnúť medzi dvomi vcelku rovnocennými možnosťami, buď „i“ alebo „j“.
Nasledujúce „d“ je obyčajné „d“, nasledované krátkou samohláskou „a“, a na konci slova je tāʼ marbūṭah, znak historicky zodpovedajúci písmenu „t“ ale už nevyslovovaný - zrejme najlepšie bude ak ho tiež nezapíšeme.
Tak dostávame ako možné prepisy buď „alkáida“, alebo „alkájda“. V používaných transliteračných schémach (okrem ISO 233!) je zvykom používať spojovník na oddeľovanie člena od nasledujúceho podstatného mena, keďže PSP o arabčine mlčia, je na nás či sa budeme riadiť týmto zvykom, a preto môžeme použiť tvary „al-káida“ alebo „al-kájda“.
Ešte treba rozhodnúť, kde napísať veľké písmeno. Arabčina veľké písmená nepozná, ale to je pre naše účely irelevantné, lebo vlastné mená sa v slovenčine píšu s veľkým písmenom (diskusiu o tom, či القاعدة je vlastné meno - lebo ináč to znamená „Základňa“, ako základňa Usámu, necháme bokom). Podľa PSP nájdeme najbližšie pravidlo zrejme pod pravidlom o názvoch spolkov, združení, spoločností, zväzov, takže veľké písmeno píšeme - otázka je len, kde. Ak sme sa rozhodli pre verziu bez spojovníka, nemáme na výber, a musíme písať „Alkáida“ alebo „Alkájda“. Ale ak píšeme spojovník, máme na výber buď „al-Ká...“ alebo „Al-Ká...“ alebo „Al-ká...“. Pravidlá nám nepomôžu, lebo „v cudzích názvoch píšeme podľa zaužívaného pôvodného pravopisu všetky plnovýznamové slová s veľkými začiatočnými písmenami“ - toto pravidlo, okrem toho že je samo osebe nejednoznačné (píšeme iba tie slová s veľkým písmenom, ktoré boli v pôvodnom pravopise s veľkým, alebo tie, ktoré sú v pôvodnom pravopise s veľkým A SÚČASNE plnovýznamové?) nám je nanič, lebo pôvodný pravopis veľkosť písmen nerozlišoval… takže zase sa môžeme slobodne rozhodnúť - buď dáme veľké písmeno iba na plnovýznamové slovo (al-Ká…) alebo iba na začiatok (Al-ká) alebo aj tam aj tam (Al-Ká…).
Takže na záver ide záver :-)
Ak chceme transliteráciu, môžeme si vybrať: buď podľa ISO 233 ʾˈalqaʾʿidah, alebo podľa slovníka Hansa Wehra al-qāʿidah (alebo podľa potreby iný systém transliterácie).
Ak chceme transkripciu, máme na výber: Alkájda, Alkáida, Al-kájda, Al-káida, al-Kájda, al-Káida, Al-Kájda, Al-Káida. Každý z týchto tvarov má svoje dôvody pre aj proti, žiadny z nich nie je pravidlami predpísaný ani zakázaný, takže výber je čiste na našom jazykovom cítení a podľa situácie. Bohužiaľ, záver je nejednoznačný, ale je to tak.